Hádame sa zbytočne, aspoň podľa mňa.
Už som predsa dospelý človek a mám svoje názory, i keď sú možno niekedy zlé, hlúpe, neuvážené ,infantilné..., o tom je mladosť- pochabosť.
Nepotrebujem počuť, že čo ste vy už dávno robili v mojom veku, a mali za sebou, a ako ste rozmýšlali, lebo ste neboli v tej istej situácií ako ja, možno to bola podobná situácia, ale nemyslím si, že až tak podobná...
Človek chce športovať a stále mu za to len nadávajú, zakazujú... Je to normálne?
Mami,veď nedrogujem, neopíjam sa, nechodím sa flákať do nejakých pochybných barov, či krčiem...
Ja chcem len športovať, robiť to, čo ma v živote najviac baví.
Áno, chápem, že keď je človek chorý, mal by sa liečiť, ale sú situácie, keď ma tím potrebuje a musím a hlavne chcem im pomôcť!!!
Zápas s Dragonsom bol pre mňa veľmi dôležitý, a preto som ho chcela odchytať, sú zápasy na ktoré sa človek teší celý rok, a ak sa to čo i len trošičku dá, tak ich chce odohrať.
Taktiež si ani len nevieš predstaviť, ako veľa to pre mňa znamená, keď sa dojdete pozrieť na môj zápas. Čo by som za to dala, ak by ste mohli byť na každom.
Bohužial vás to asi moc nebaví. A bohužial ste boli len na tých pár, pre náš tím ťažších zápasoch, preto ste sa nemohli so mnou tešiť z výhry.
Ani neviete, aký je to krásny pocit, ak vyhráte a navyše pred domácim publikom, ktorému sa po zápase idete poďakovať!
No skrátka je to paráda!
Hádam vás uvidím na mojich zápasoch častejšie, aby ste videli, že vieme aj vyhrávať...
Viem, že zdravie má byť na prvom mieste, a kto ho odsunie, čo ilen na druhé miesto je asi divný, hlúpy, alebo prinajmešom čudný...
Ale šport pre mňa znamená vážne veľa, cítim sa lepšie keď si "zamakám", no a okrem iného ma zbavuje aj stresu a dodáva mi pohodu v duši...
Teraz už som pre chorobu vynechala 4 týždne z tréningov, nezahrala som si ani PLAY-OFF, čo bol pre mňa najväčší trest, pretože na PLAY-OFF čaká hráč celú sezónu...
Konečne som si chcela ísť včera zatrénovať, veď už mi to chýba, aj baby mi chýbajú, už dávno neberem antibiotiká, a mám už len lieky na posilnenie imunity...
Pokiaľ viem, tak telesná aktivita je na podporu imunity prospešná a nie škodlivá...
Chápem aj to, že sa bojíš o moje zdravie, ako každá mama, ktorá sa bojí o svoje dieťa...
Po dokončení školy by som mala rada rodinu a venovala sa práci, na šport už asi veľa času nebude...
Preto sa mu chcem venovať ešte kým sa dá aktívne, veď koľko myslíš, že mám ešte času na aktívny šport?
4-6 rokov? Tie roky veľmi rýchlo ubehnú... Veď už o 3 roky budem pracovať na záchranke a tam sa robia 12-tky a dokonca až 48-čky, keď je treba... To budem rada ak sa vyspím.
A ak si myslíš, že keď mi povieš, že sa mám zbaliť a odísť preč, ak chcem hrať, že sa tým niečo vyrieši, mýliš sa... Je to práve naopak... Budeme sa len viac trápiť, aj ty a aj ja.
Proste športu sa nevzdám za žiadnych okolností, až keď už nebudem môcť športovať z nejakých vážnych dvôvodov.
Ale pri športe chcem ostať, tak či tak, už teraz mám ponuku na trénovanie dievčat a k tomu mám aj rozhodcovský kurz, takže ak nebudem hrať budem trénovať, alebo pískať. Ak nebudem robiť florbal, tak nejaký iný šport určite áno.
Hádam ma raz pochopíš a prestaneš si myslieť, že robím všetko zle, a že si úmyselne ničím zdravie...
